Bratislavské trio Bufet prichádza s klipom k nahrávke Tisíc mastných očiek. „Očká“, ako si ju členovia kapely skrátene prekrstili, sú dlhodobo súčasťou koncertného playlistu kapely a živým live prevedením nahrávky zo štúdia Pyranoja Studio sa kapela snažila zachytiť energiu, ktorá pulzuje v tomto priam až rýdzo folklórnom nápeve skladby.
Nahrávka stojí na nástrojoch klasického rockového tria, elektrická gitara, basgitara, bicie nástroje. „V rámci nášho oscilovania medzi jednotlivými subžánrami rocku sme sa v tomto prípade preplavili cez vody folk-rocku až do vôd takpovediac folklórnych, čo sa melódie, tematiky a ostatných nuáns týka. Máme túto skladbu radi a aj na koncertoch na ňu publikum dobre reaguje, preto sme chceli zachovať a zachytiť tú autenticitu vrátane nedokonalostí živého vystúpenia klubovej rockovej kapely, žiadne zásahy, overdubbing, postprodukcia, len čistý-špinavý rock’n’roll,“ uvádza spevák a frontman Ján Hurtík.
Kapelu Bufet od jej vzniku tvorí stála zostava Ján Hurtík – spev a gitara, Martin Bakyta – basgitara a Viktor Gabaj – bicie, pričom všeobecne sa dá konštatovať, že aranžmány ich skladieb skôr programovo narúšajú klasickú piesňovú formu a s obľubou k tomu využívajú melodické kontrasty a rytmické nepravidelnosti v rámci kompozičných pasáží. V prípade Tisíc mastných očiek je tomu však inak. „Pre mňa je to taký návrat do detstva, keď u nás doma rodičia počúvali veľa folklóru, najmä toho terchovského, no a ja som si raz začal brnkať na gitare takú ponášku na ten typický terchovský motív a odrazu ani neviem ako, mi k tomu v hlave nabiehal text,“ hovorí Ján Hurtík, ktorý je autorom textu aj hudby a ďalej dodáva: „Zvyknem preto hovoriť, že pesnička je to zbojnícka, čiže v preklade dnešnej doby sociálno-demokratická. A klip vznikol tiež spontánne, bol chvíľu u nás na záhrade kľud, susedia boli niekde preč, tak som zavolal chalanov a tak sme si zahrali vonku v područí prírody.“
Skladba Tisíc mastných očiek tvorí pomyselný pár s predchádzajúcou živou live nahrávkou Koleso, ktorá bola rovnako zverejnená vo forme videoklipu. „Pri týchto dvoch piesňach sme si vyskúšali takýto spôsob práce, ktorý sa síce formálne môže zdať jednoduchší, ako nahrávanie a produkcia štandardnej štúdiovej nahrávky, avšak zdanie klame, ten tlak na optimálnosť individuálneho výkonu je ešte väčší, keďže sa to všetko musí stretnúť a hlavne fungovať v každej jednej milisekunde, ako tam reálne v tom danom momente v rámci našej trojčlenky stojíme/sedíme a hráme na svoje nástroje, ale výsledok potom stojí za to. Máme rozpísané aj ďalšie piesne, máme naplánované koncerty, takže uvidíme, čo vzíde z toho,“ dodáva v závere Ján Hurtík a ďalej pozýva všetkých fanúšikov hudby do klubov a na podujatia a to nielen na vystúpenia Bufetu ale aj tak celkovo na koncerty pod „malé pódiá“, lebo podľa jeho slov to sú tie miesta, kde sa posúvajú hranice, rozširujú sa obzory a objavujú sa veci nové a neopočúvané.
