„Ešte pred dvoma týždňami, keď som písal na naše kapelné sociálne siete, že posledné koncerty na našom Akustickom turné budú možno aj posledné na dlhšiu dobu, tušil som, že situácia okolo vírusu sa bude dramaticky zhoršovať… Sledoval som, čo sa deje v Číne a v Taliansku a bolo mi jasné, že je len otázka času kedy a v akej intenzite to bude aj u nás. Jedna kamoška mi napísala, že by som nemal stresovať a strašiť ľudí, že to je len chrípka a že mám aspoň námet na pesničku. Nemal som vôbec chuť písať skladbu o víruse, keďže mi to prišlo nevhodné a morbídne. Za dva týždne sa zmenilo veľa zásadných vecí, aj to že sa zrušili všetky koncerty, podujatia, zavreli školy či kultúrne inštitúcie. Minulý týždeň som začal nosiť rúško a v sobotu som prvý krát videl reportáž o rúškach, kde pani Gizela Mižigárová žiadala reportéra aby im doniesli „hrušky“, tak som sa zabavil, no zároveň spozornel. Chýbajú „hrušky“! Ihneď som začal rozmýšľať nad skladbou. Počas víkendu sme sa presťahovali s rodinou z paneláku na chalupu a skladba sa vlastne vývojom situácie písala sama. Na dedine som si zariadil provizórne karanténne štúdio, kde som nahral všetky nástroje aj spev, skladbu zmixoval aj keď som chápal, že to nie je úplne dokonalé, chcel som zachytiť atmosféru a ten kúzelný okamih, keď to všetko vzniká. Chcel som skladbu čo najskôr vydať, keďže sa poznám, že každým ďalším dňom by som ju prerábal a menil, riešil milión detailov, až by nakoniec ani neuzrela svetlo sveta alebo by bola úplne iná ako som vlastne chcel.
Vžil som sa do celej situácie so všetkými možnosťami a zmenami, ktoré vírus prináša.
Začal som sa trápiť i baviť na rôznych situáciách, ktoré sú tragické, neuveriteľné, ironické a niektoré kupodivu aj vtipné. Medzitým mi napadla idea na klip a tak som napísal správu celej kapele a manažérovi nech mi čím skôr pošlú videá ako trávia čas a čo robia, keď sú doma alebo vonku s rúškami, proste ako sa zžili s aktuálnou krízovou situáciou. S našim dvorným kameramanom a video-producentom sme si telefonicky vymysleli scenár na klip, naposielal som mu domáce zábery od kolegov a tak za tri dni vznikla celá skladba aj klip úplne bez to aby sme sa stretli a zároveň sa mohli nakaziť. Aj to prináša táto doba. Teším sa že je to už za mnou, keďže tieto rýchlovky ťa oberú o kopec energie, no prinesú aj veľa zábavy, ale aj vnútorného stresu, kde riešim sám so sebou, či to má alebo nemá zmysel a či sa na to radšej nevykašlem. Nakoniec vždy vyhrá moje pozitívne ja a keď vidím, že sa ľudia z výsledku tešia, tak sa teším aj ja, že som spravil niečo pozitívne aj v týchto ťažkých časoch.“ približuje atmosféru z domáceho karanténneho štúdia a vznik pesničky Spoko Kramár.
Vážime si prácu všetkých lekárov, zdravotníkov a pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach, preto ušetrené peniaze za štúdio a videoklip posielame na ich podporu a vyzývame aj ostatných na pomoc pre slovenské zdravotnícke zariadenia: https://ktopomozeslovensku.sk/
