Uplynulé leto v slovenských médiách aj širšom verejnom priestore prvýkrát prebehla rozsiahla debata o spoločenskom postavení žien a o hraniciach či odtieňoch sexuálneho obťažovania. Ako sa ukázalo, v diskurze o skutočne rovnoprávnej spoločnosti je naša krajina ešte len na začiatku cesty. Nový impulz do dôležitej diskusie o právach a postavení žien prináša v týchto dňoch medzinárodná komunita umelcov prostredníctvom ambiciózneho hudobného videa Hoři i voda. Stojí za ním početný autorský tím na čele s hudobníčkou Katarziou, režisérkou Jay Walker a kameramankou Annou Smoroňovou.
Text skladby Hoří i voda pracuje s motívmi románu Obraz Doriana Graya od Oscara Wilda, v ktorom sú fyzická krása a napĺňanie telesných túžob hlavným zmyslom a životným cieľom. Význam a presah piesne ešte o niekoľko úrovní vyššie posúva spomínané video, ktoré je symbolickým vyobrazením postavenia žien v súčasnej spoločnosti so špeciálnym odkazom na kontroverzné politické tendencie na Slovensku, ktoré smerujú napríklad k sprísneniu interrupcií.
„Žijeme vo svete, kde sa mnohé z nás cítia bezmocné, umiestnené na iné pozície, než by sme si zaslúžili, neprestajne pod tlakom kritických alebo lascívnych pohľadov, nedobrovoľne sledované, bez vplyvu na mnohé rozhodnutia, závery a úsudky ohľadom našich tiel, ktoré sú definované osobami bez subjektívnej skúsenosti existencie v ženskom tele,” vysvetľuje režísérka Jay Walker.
Na natáčaní videoklipu sa zúčastnili desiatky umelcov, kreatívcov a ľudí z technických zložiek. Cieľom autorského tímu okolo Jay Walker, Anny Smoroňovej a Katarzie je vyvolať hlbšiu diskusiu a zamyslenie sa nad zlepšovaním prostredia a podmienok, v ktorých slovenské a české ženy fungujú. Aj keď ide o otváranie a rozšírenie diskurzu v oblasti feminizmu, Hoří i voda sa snaží vyhýbať prehlbovaniu niektorých feministických stereotypov.
„Toto video nemá hovoriť, že všetci muži sú zlí, ani že by ženy mali vládnuť svetu. Témy, ktoré odkrývame sú dosť komplikované a citlivé. Dúfame, že s pomocou vizuálnej symboliky podporíme mužského aj ženského diváka k zamysleniu sa a podnietime spoločnosť k výraznejšiemu dialógu, aktivite a pozitívnej zmene z dlhodobého hľadiska,” odkazuje Katarzia.
Samotní tvorcovia idú v tomto ohľade príkladom, keď už počas príprav projektu vytvorili novú platformu, ktorá má poskytnúť priestor pre viac žien vo filmovom priemysle. Nejde pri tom o systém kvót alebo silenú “genderovú” rovnováhu, ale o podporu žien v odvahe uchádzať sa zväčša o monopolne mužské pozície. Autori tak demonštrujú, že umelecké dielo nemusí len samé o sebe provokovať alebo podnecovať k diskusií, ale aj prakticky a priamo prispievať k pozitívnej zmene.
„Nechceme len poučovať o rodovej rovnosti vo vákuu. To by mohlo pôsobiť, že sa lepíme na nejaký trend. Vytvorili sme preto tieňový program v spolupráci s organizáciou na podporu žien vo filmovom priemysle. Našim „tieňovým“ ašpirujúcim filmárkam sme chceli ukázať, ako to vyzerá, keď pracujú vo vedúcich pozíciách na filmovom projekte ženy. Väčšina z nás nič také nezažila, keď začínala a existuje príliš málo žien, ktoré dosahujú úspechy na vysokých kreatívnych pozíciách po celej Európe. Preto je pre nás veľmi dôležité dať im aspoň možnosť učiť sa, navzájom si pomôcť, zlepšiť sa a rásť,” dodávajú autorky.
Na texte pesničky Katarzia spolupracovala s českým hercom Cyrilom Dobrým. Ten spoločne s mladou skladateľkou Elou Tolstovou prispel do skladby aj vokálmi. Česko-slovenskú súhru podčiarkujú rešpektovaní producenti Pjoni, Aid Kid a Tomáš Havlen, ktorí sa podieľali na finálnom zvuku. Nástroje nahrali Lukáš Mutňanský (moog, basgitara), Vladko Mikláš (gitara), Oliver Lipenský (bicie) a Albert Romanutti (klavír).
Pieseň je súčasťou albumu Celibát, štvrtej štúdiovej nahrávky Katarzie, ktorá vyšla na jar vo vydavateľstve Slnko Records.
